História rybárstva je stará tak, ako je stará história ľudstva a každá doba v tejto oblasti zanechala nejaký odkaz v rôznych formách a podobách. Aby sme mohli posúdiť dnešný stav rybárstva, musíme nazrieť aj do minulosti.

Podľa pamäti najstarších členov našej organizácie, delenie našej Tople na úseky – revíry, bolo už v roku 1894. Revír patriaci ku Hanušovciam bol určený presne až roku 1924. Pôvodne boli obhospodarované a zarybňované len prítoky Tople, v ktorých sa nachádzalo množstvo krásnych pstruhov. Tu musíme podotknúť, že chytať tieto pstruhy smela len menšia spoločnosť z pánskych kruhov.

V roku 1937 bol v Hanušovciach založený prvý rybársky spolok pod názvom „Ľudový rybársky spolok“. Na čele spolku bol vtedajší katolícky kňaz farár Jozef Snak. Jeho členovia boli advokáti z Prešova a okresný náčelník z Giraltoviec. V tomto čase neboli rybárske povolenky, ani jeho prevádzanie ako druh športového rybárstva. Boli to jednotlivci, ktorí si platili povolenie na chytanie rýb v rieke Topľa. Povolenia vydával príslušný okresný úrad. V našom prípade Okresný úrad v Giraltovciach. Takéto povolenie sa vtedy volalo „ípar“.

Na revíri hanušovského chotára si platil „ípar“ a chytal ryby Molitoris a na bystrianskom chotári to bol Šteňuk. Slovenské vody boli krásne a čisté. Lovenie rýb títo jednotlivci prevádzali čereňom, sieťou – sakom. Menovaní nachytané ryby predávali na jarmoku v samotných Hanušovciach a chodili s nimi do Giraltoviec, Vranova, ba aj do Prešova.

Takým spôsobom v Hanušovciach lovili ryby aj Baláž z Vydumy, Macko a Hreha a ešte jeden občan českej národnosti menom Rydlo. Úlovky rýb pre týchto ľudí bolo obživou aj zárobkom na živobytie. Okolo už menovaného farára Jozefa Snaka sa združili najstarší členovia ako Ján Krupa, Ján Vozár, Nazmi Redžepovič, Ján Čáky, Imrich Kelemen.

Farár bol predsedom až do svojej smrti. Po ňom prevzal túto funkciu Imrich Kelemen. V tomto čase sa členstvo zväčšovalo z roka na rok. Keď bolo v menovanom spolku 18 členov prevzalo sa obhospodarovanie rieky Tople. Spočiatku boli len štátne rybárske lístky a žiadne povolenky. Až roku 1949 už bola evidencia členov v Bratislave a až neskoršie to prevzala Žilina.

V roku 1950 prevzal predsedníctvo spolku na sedem rokov Ján Krupa starší. V roku 1957 prevzal predsedu znova Imrich Kelemen. Po roku 1959 prevzal predsedníctvo Andrej Balík a tajomníkom sa stal Juraj Socha. V roku 1968 prevzal predsedu miestny farár Alfréd Wilk a tajomníkom sa stal Imrich Kelemen. Neskoršie organizáciu viedol náčelník polície Ivanov a od roku 1988 Molitoris Milan.

Sídlo našej organizácie je v malom východoslovenskom mestečku Hanušovce nad Topľou, okres Vranov. Jeho poloha nie je najlepšia pre svoj rast. Môže sa šíriť len do dĺžky, smerom na obec Petrovce, ktoré ležia v peknom údolí Slanských hôr. Cez mesto prechádza hlavný ťah štátnej cesty – smer Prešov – Vranov. Od stredu mesta, asi 500 m tečie rieka Topľa v nadmorskej výške 190 m. Rieka preteká pekným údolím hôr od Bardejova, cez Giraltovce smerom na Bystré, Vranov a v obci Parchovany sa vlieva do rieky Ondava a stráca svoje meno.

V terajšej dobe naša organizácia pozostáva z 240 členov. Sú v nej zastúpení dospelí 149 členov, 50 členov kategórií žiaci do 14 rokov, 17 členov z radov mladých rybárov do 17 rokov a študentov do 25 rokov. Výbor organizácie tvoria: predseda Molitoris Milan, podpredsedom bol donedávna Jozef Kaža (pre nemoc tohto času už nevykonáva funkciu) tajomník Ján Lipták, hospodár Molitoris Juraj, účtovník Ing. Mária Tomková, pokladník Mgr. Marián Tomka, pomocník hospodára Štefan Oráč, veliteľ rybárskej stráže Ján Mockovčiak, kronikár Peter Jenčík, Ján Ivanič a Milan Sopoliga ako členovia výboru.